Splav Hrona III

Jedného pekného dňa sme sa rozhodli s Ďurim, že si dáme Hron, túto ospevovanú rieku som ešte nesplavoval, hoci som ju mal ako vysokoškolák v Bystrici priamo na rane.
Popravde som si myslel, že všetci iba preháňajú, však Hron v BB je len umelé koryto. Vedel som, že je na ňom pár zradných miest. Ale z nadšených rozprávaní Braňa, Imrišky a ostatných som si myslel, že za atmosféru splavu môže najmä partia, ktorá sa tam zišla. Tak pokus s Ďurim som absolvoval v komornej atmosfére, kde sme do polovice robili doprovod inej lodi začiatočníkov o čo ma poprosil môj starý kamarát Holub. Posádku tvorili 2 nemci, jedno mláďatko/prekladateľka a Kero.
Začali sme budením účastníkov v Ľubietovej, bývalom kráľovskom meste. Nádherná architektúra, oplatí sa vidieť. Na vodu sme sadli v Nemeckej/Dubovej. Hneď nad dedinou sme spravili začiatočnícky kurz. Po prvých vlnkách sme videli, že to posádka zvláda, tak sme tu a tam hodili okom, či sú OK. My s Ďurim sme šli na Sambe (dvojke). Ja som kormidloval a Ďuri v predu makal. Voda šla rýchlo a väčšinou hladko. Vlnky boli mierne, pravidelné. Vody by mohlo byť aj viac, občas trčal nejaký ten šuter, ale aspoň sme videli na dno. Posádku lode sme vysadili na Mlynčoku a my sme šli až do Šálkovej, kde sme skončili nad mostom. S Ďurim som si vodu naozaj užíval, konečne som nemusel dirigovať, vedel čo má robiť a tak sme jazdili ako stíhači na pretekoch. V občasných perejách sme nevynechali ani jednu vlnku. Rieka samotná bola kúzelná aj preto, lebo rýchlo ubiehala a poskytovala rozmanité zákutia. Lodí bolo na slovenské pomery celkom dosť (občas som sa prichytil pri myšlienke, či nie som v ČR).
Hron je naozaj kúzelný.
Aby toho nebolo ešte málo, ako sme tak stáli v Šálkovej pri moste, čakala tam ešte jedna rodina s raftom (z požičovne SPLAV HRONA) chalanov sme sa spýtali, či by nás hodili do Nemeckej, keď zistili, že nie sme konkurencia, tak nás aj s loďou vyviezli hore!!! A bez furmanky!!!! To nám ušetrilo aspoň 3-4 hodiny času. Tak po ceste sme sa ešte zastavili u Holuba, kde som našiel ďalších starých kamarátov, pokecal som, až som sa cítil o pár rokov mladší :D
A tak sme sa po tme vrátili domov a ja som mal pocit, že už viem v čom to tajomstvo tkvie....
Upon

Ja len dodám že sme boli s Marekovými kamarátmi ktorý sa venujú ľuďom s mentálnym postihnutím a organizujú Jašidielňu.
Splav, alebo lepšie povedané ten deň mal teda úplne inú atmosféru, nebol o blbnutí, vystrájaní... ale bol úplne o niečom inom a ja som si ho užil. Marek dík.
Ďuri
Album fotiek - klikni na obrázok