Archív akcií 2017
Letný výlet na Choč 2017_8 PDF Tlačiť E-mail
Napísal Administrator   
Nedeľa, 17 September 2017 14:10

Výlet na Choč

V jeden pekný letný večer na kúpalisku vo Višňovom sme sa s Dušanom a Jankou narýchlo dohadovali čo s načatou dovolenkou a napadlo nás vybehnúť na Choč a užiť si západ a východ slnka. Zavolali sme aj Rebeku, ktorá bola nadšená týmto nápadom.

Vyrazili sme zo Žiliny až poobede a Rebeka si v Ružomberku narýchlo dokúpila veci na spanie. Výstup sme začali z dedinky Jasenová za letnej horúčavy a páľavy slnka. V lese už bolo trochu lepšie a stúpanie nám spríjemňovali lesné maliny a najmä jahody. Než sme vyšli na Choč, počasie sa výrazne zmenilo. Nad Malou a Veľkou Fatrou boli husté tmavé oblaky, silno pršalo a postupne sa to blížilo ku nám. Našťastie nás zasiahol len jemný dážď a zažili sme úžasnú dúhu cez celú oblohu. Po fotení a kochaní sa tou nádherou sme si vybrali noclažovisko, založili oheň a pustili sa do opekania a jedenia.  Neskôr v noci nás ešte raz trochu postrašil jemný dážď, ale ten silnejší našťastie opäť nedošiel. Vypršal sa vo Veľkej Fatre. Ranný budík bol síce nepríjemný, ale východ slnka bol veľmi pekný. Po ňom sme ešte dali do leňošenia v spacákoch. Veď máme dovolenku. Po raňajkách sme zostúpili do dedinky Lúčky. Najskôr sme sa trochu kúpali na menšej haťi a po dobrom obede aj v dedine pod a v Lúčanskom vodopáde :-)
Ďuri

Album fotiek - klikni na obrázok

Posledná úprava Nedeľa, 22 Október 2017 11:55
 
Výlet do Slovenského krasu 2017_8 PDF Tlačiť E-mail
Napísal Administrator   
Pondelok, 04 September 2017 09:33

Výlet do Slovenského krasu

I prihodilo sa nám, že sme naškrabali tri dni voľna. Tak sme sa pooslovovali, i pooslovovali kadekoho a vzišla klasická zostava- totiž Ďuro a Ja.
Aby sa nás dáka lemracina nechytila i vymysleli sme si za cieľ cesty našej Zádielskú dolinu. Očúval som o nej všakovaké historky, ta sme sa tam vybrali. Ďurko začal zľahka, tvrdil, že len 25 km, síce v teplotách nad 30, ale chlap sa kuje za horúca. Po tom ako sme vypotili viac ako sme vypili sme zistili, že sme šli zo Zádielu, na Turnianský hrad a drobnou okľukou cez a ponad Hačavu do Jasova. Keď sme vyšli z lesa objavila sa pred nami hacienda zo súkromným rybníčkom, pod ním bol súkromný Šugovský ranč- klub- kde sme si dali kofolu a chvíľu sme premýšľali, či sme ešte na Slovensku. Obsluha bola milá, hororila po našom, tak sme usúdili, že sme sa ešte do Švajčiarska, alebo tam dakam nedostali. V Jasove v kempe sme sa náramne dobre najedli a prespali. Tento hodnotíme na 12 bodov z 10, lebo mu chýbal slúbený masér- nebol v štandardnej ponuke služieb....vysvetlíme osobne.
Na druhý deň sme sa vybrali cestou späť, ale pre istotu inou trasou, ono totiž trasa sa občas strácala, resp.bola inde ako ukazovala GPS. Neskôr sme sa dozvedeli, že tam majú akéhosi svojhlavého značkára. Takže sme sa pre istotu stratili už na začiatku druhého dňa. Stratili, lebo sme šli po zakreslenej mape podľa GPS, ona ale asi šla úplne inak.
Takže sme si dali zas 25 km, úžasného terénu a ja som už druhý deň po sebe myslel, že mi nohy odpadnú. Pre istotu okolo obeda začalo pršať a ja som pochopil, že zabúdať pršiplášť doma sa nevypláca. Ďuri sa zachumlal do svojho nepremokavého oblečenia a zvažoval, prečo sa na to dal ukecať. Ale už po dva a pol hodine prestalo pršať, takže som mohol začať schnúť. Trasa šla lesnatým terénom,cez železné sedlo do rozkošnej Zádielskej tiesňavy, ktorú budem ešte dlho volať Manínska tiesňava..
Samotná trasa bola vlastne nudná, až kým sme neprišli k zlomu do Zádielskej tiesňavy. Tu si Ďuri zakúpil horolezeckého sprievodcu. Starý bufetár si ho veľa význame premeral. Malo mi to dôjsť už vtedy, ale tešil som sa z kofoly.
V Zádieli sme našli auto nedotknuté, Ďuri navrhol, že uvarí cestoviny z.... ani neviem. Mal som však neodolateľnú chuť sa okúpať, lebo po dvoch dňoch trenia si žiadali niektoré veci opláchnuť. Šli sme tada do Turninaského rybníku sa okúpať. Ďuri zvážil a nešiel, mne už to bolo celkom jedno. Voda bola svieža, nad očakávanie. Prišli sme nazad k ceste a videli dve reštaurácie. Tak sme  sa vrhli v ústreti reštaurácií pod Hradom a to len preto, že nikde nebolo nikoho, len odtiaľ odchádzali štyria spokojne vyzerajúci ľudia. Vošli sme a užasli. Pani vedúca (pracujúca na tom mieste 40 rokov, hoci je to starší podnik) nám predložila menu, ktoré som nikde inde na svete nevidel. Ani Ďuro nie. V menu sa nachádzali kulinárske bomby a pochutiny z diviny, rybiny, všetkého, čo sa dá na východnom slovensku zohnať. Ceny nás omráčili- banán v čokoláde 1,20€- v Žiline cca 3€. Po hodnej chvíli, keď sa Ďuri odhodlal šoférovať a celkovo sme si trúfli sa trošku ohnúť sme nasadli do auta a prespali priamo v Zádieli (dedine).
Ráno mi Ďuri povedal, že sa moc nevyspal, lebo čítal spomínaného horolezeckého sprievodcu a vyšlo mu, že sú v Zádieli len ťažké lezecké cesty. Ale vraj, kto nebol na cukrovej homoli, tak nebol liezť v Zádieli. Cieľ bol jasný. (Pár technických info: Kaňon je hlboký 400m, v strede sa nachádza skalná ihla o výške 105m- áno to je cukrová homoľa. Na samotnú sa dá vyliezť celkom ľahko, zadný chrbát je o obtiažnosti 3, potom je najľahšia cesta 6+. Tým sme mali definovanú aj cestu. Ďuri ako pán vytiahol cestu, ja som ho nasledoval. Ďuri si dal ešte cestičku z nástupom 7-, ktorú dal, až to vypadalo jednoducho. Potom nasledoval vrchol homole. Úzka žiletka, stromy z tej výšky vypadali ako bonsaje, tie dolu ako mach. Okolo obeda sme teda zišli dolu. Rýchly presun do Kremnice. Mali sme v pláne okúpať sa na tamojšom kúpalisku. Voda bola "zlatá" kúpalisko prázdne. Opäť sme sa bonvivánsky najedli v hoteli Centrál**, opäť fantastické.
Na túru som sa vydal asi po 5 rokoch. Vo voľnom teréne som liezol po 10 rokoch. Nevyhol som sa trápnym začiatočníckym chybám. Mal som však Ďuriho, ktorý ma bezpečne previedol všetkými nástrahami. Ďakujem Ďuri, nabudúce budem lepší, menej frflať. Emočne to bolo ohromné, strach, bolesť zmiešaná z endorfínovým opojením nám dáva odpoveď prečo toto všetko robíme.
Upon

Ja len dodám, že to bol skvelý výlet s množstvom rôznych zážitkov a bol som rád, že som si ho mohol užiť s Uponom. Upon, idem do toho s tebou aj nabudúce! :-)
Ďuri

Album fotiek - klikni na obrázok



Posledná úprava Piatok, 29 September 2017 12:52
 
Turistika na Zakarpatskej Ukrajine PDF Tlačiť E-mail
Napísal Administrator   
Pondelok, 21 August 2017 09:50

Turistika na Zakarpatskej Ukrajine

Tento rok v júni sme sa zúčastnili už na štvrtom ročníku predĺženej turistickej víkendovky vo Východných Karpatoch. Prvý ročník sa konal v máji 2014 v poľských Bieščadoch a zúčastnilo sa ho 18 ľudí. Druhý sa konal v septembri 2015 v zakarpatskej Koločave, zúčastnilo sa ho 15 ľudí. Tretí ročník sa konal v septembri 2016 v zakarpatskej Jasini, zúčastnilo sa ho 28 ľudí.
16.6 sme sa skoro ráno presúvali z Žiliny do Michaloviec, kde sme sa stretli so zvyškom partie. Väčšina sa už dobre poznáme z predošlých akcií. Mix Žilinčanov, Ružomberčanov, Michalovčanov a Sninčanov, plus ešte zopár ďalších tvorí základ silnej partie :D Tento rok sa nás nazbieralo 21 kusov. O 10:30 sme nastupovali do prenajatého autobusu neďaleko železnične stanice v Michalovciach a smerovali sme na hraničný prechod Vyšné Nemecké. Tento rok sme mali šťastie a po asi hodinu a pol dlhom čakaní, pečiatkovaní pasov a menšom úplatku sme už zamieňali za hranicou eurá za hrivny a nakupovali pohonné hmoty vo forme pív a rôznych druhov tuhších pochutín :D
Tento rok sa stalo našou základňou maličké mestečko alebo väčšia dedinka Volovec. Vo Volovci žije cca 5000 obyvateľov pod svahmi Poloniny Boržavy vo výške 500 m.n.m.Po ceste je vzdialený asi 115 km od hraničného priechodu čiže cestovanie nebolo také dlhé ako po minulé roky.
Kedže počasie malo byť prvý a druhý deň trochu horšie, tak sme trochu upravovali aj náš program. Prvý deň sme sa zastavili na obede v Užhorode, ubytovali sme sa v hoteli a vydali sa na prehliadku Volovca
17.6 sme sa presunuli  na sever do Skolivských Beskýd (Ľvovská oblasť) do obce Truchaniv. Odtiaľ sme si v menšom mrholení spravili kratšiu túru k pieskovcovým skalám Dovbuša, jednej z najpopulárnejších lezeckých oblastí ukrajiny a ukrajinskej obdoby Adršpachu, akurát v menšom. Prevýšenie 350 výškových metrov, dĺžka trasy cca 10 km. Po prehliadke skál sme sa presunuli do obce Urič a prezreli sme si významnú pevnosť Tustaň, respektíve to čo z nej zostalo. Milo prekvapila aplikácia ktorá cez virtuálnu realitu zobrazovala kompletnú pevnosť na kopci, toto by sme na Ukrajine nečakali..škoda len že internet sme tam nemali :D Večer sme sa vrátili do Volovca.
18.6 sme sa vydali do obce Pilypec kde sme si na začiatok pozreli vodopád Šipot. Odtiaľ sme spravili výstup na hrebeň Poloniny Boržavy. Prešli sme si vrcholy Gemba (1494 m.n.m.), Velikyj Verch (1598 m.n.m.), Plaj (1323 m.n.m.) a Tomnatik (1343 m.n.m.). Pe tých, ktorí mali málo km v nohách bola ešte jedna alternatíva navyše...zachádzka niekoľko km z hrebeňa na najvyšší vrch pohoria Stij (1681 m.n.m.) a rovnaká cesta naspäť na hrebeň a pokračovanie po trase, čo aj poniektorí využili. Potom naseldoval zostup do Volovca. Prevýšenie 1350 výškových metrov a dĺžka 22,5 km, s predĺžením  na Stij to bolo 30,5 km a prevýšenie 1750 výškových metrov.
19.6 sme sa presunuli pod vrch Pikuj, (1408 m.n.m.) najvyšší vrch Ľvovskej oblasti, ktorý sa tvarom aj výhľadmi veľmi podobá na náš Veľký Choč alebo Rozsutec...je to niečo medzi tým. Vystupovali sme z Bilasovice a zostupovali sme do krásnej dedinky Ščerbovec plnej starých,veľmi pekných dreveníc. Prevýšenie 1000 výškových metrov, dĺžka trasy 16 km...cesta hore poriadne strmá.
Po zídení z túry sme sa presúvali rovno na hranicu, po dôkladných kontrolách batožiny, menšom úplatku a zrentgenovaní autobusu sme akurát chytili večerný vlak do Košíc a následne do Žiliny :D
Aj štvrtý ročník hodnotím ako výborný...chcel by som sa poďakovať ešte raz za všetkých organizátorovi a teším sa na ďalší.

Dušan

Album fotiek - klikni na obrázok

Posledná úprava Nedeľa, 17 September 2017 14:05
 
Splav Hrona a Váhu 2017_7 PDF Tlačiť E-mail
Napísal Administrator   
Streda, 16 August 2017 08:47

Hron a návrat do začiatkov + divoký Váh

Opäť sa vyskytlo okienko a tak sme s Ďurim neváhali a plánovali. V hre bola aj Salza, avšak sa nám nepodarilo nájsť ďalšiu dušu do kajaku a tak sme sa rozhodli, že ideme na Hron. Ako sme už minulý rok písali Hron je kúzelná rieka, ktorá sa z relatívne úzkej, rýchlo tečúcej, skalami obklopenej postupne mení na pomalú až stojatú stromami a živočíchmi plnú rieku. Začali sme v Dubovej (časť Nemeckej) asi kilometer nad kempom. Presne tu sme začali aj vlani. Stav vody bol na spodnej hranici a tak sa nedalo ísť z vyššia.
Prvý deň mám spojený z vôňami, keď sme ťahali lode do vody museli sme prejsť cez pás rastúcej mäty močiarnej. Keď bol čas obeda cítili sme z kuchýň miestnych tu rezník, tam kuriatko. V Šálkovej by sa hodil nejaký rybochod/loďochod. Keď už pádlujem po stojatej vode, tak aspoň nech je na konci nejaká sranda. Vo Vlkanovej sme zastali vo chválenom Geronimo kempe. Rada- nejedzte kurací rezeň z menu- je horší ako párky a zbytočne Vás sklame.
Druhý deň sme priebežne menili cieľ, aj preto, lebo sme mali vysoké tempo. Rieka bola pre mňa neznámou a tak som sa vrátil do svojich začiatkov a cítil som vzrušenie keď som počul v diaľke šum rieky. Sledovali sme tok, ako hladný vlci. Príroda bola krásna, navštívili sme osviežujúci minerálny prameň "červený medokýš" pod Zvolenom. Najkrajší úsek bola plavba popod Šášovský hrad. Škoda, že nie je k ich kempu bližšie železnica. O kus ďalej sme zaparkovali pri rybárskej bašte (nefungujúci podnik na začiatku Žiaru nad Hronom pri rybníku). Na ceste z Hronu na Váh sme sa zastavili v motoreste Zlatý strom, kde fantasticky varia.
V Krpeľanoch sa k nám pridal Bobo, takže ostala pánska jazda.... Krpeľany pre neobyčajnú príležitosť. Umelý kanál je v oprave a tak celý mesiac tiekla voda pôvodným korytom. Dosť vody býva aj na jar, alebo po prietrži, avšak nie je taká teplá.... :D
Jazda do Vrútok cez ľadolamy plné vody bola zábavnou, občas náročnou na jazdu. Priznám sa, raz som sa okúpal... Chalani šli na vlak a ja som si užil Váh počas uzávierky Strečna. Slnko, teplá voda a absolútne ticho tu a tam prerušené vlakom. Som za to, aby to cez leto aspoň na víkend robili pravidelne :D

Upon, Ďuri

Album fotiek - klikni na obrázok

Posledná úprava Nedeľa, 17 September 2017 14:05
 
Vodácky kurz s gymnáziom PDF Tlačiť E-mail
Napísal Administrator   
Štvrtok, 03 August 2017 08:09

Vodácky kurz pre žiakov gymnázia Varšavská

Tento rok sme sa rozhodli odmeniť "našich" študentov a aktívnych pomocníkov z gymnázia. Ich niekoľkoročná aktívna práca v prospech prírody je pre nás veľmi povzbudzujúca a my máme o dôvod naviac sa dobrovoľnícky snažiť.
Pred vodným kurzom sme mali dve teoretické školenia priamo na škole. "Nudili" sme študákov vodáckym slovníkom, fotkami "ako sa to nerobí", strašili videami čo voda dokáže a podobne. Počas športového dňa sme im vymysleli aj pohybové aktivity vodáka na suchu :-). Najskôr na nás nedôverčivo pozerali čo to vymýšľame, ale v zápale boja sa dosť dobre pobavili.
Vodný kurz sme zorganizovali na Labuťom jazere. Študenti dostali ďalšiu lekciu teoretických rád a už boli na kajakoch a kanojkách na vode. Zábava samozrejme musela skočiť prevrátením a kúpaním, ale všetci to brali športovo a s humorom. Po zábave prišla súťaž na rýchlosť. Udržať priamy smer a rýchlosť nešlo skoro nikomu. Musíme ešte hodne potrénovať. Študáci však boli šikovní a milo prekvapili odvahou a ochotou namočiť sa. Upon teda rozhodol že ich pustíme aj na kanál a tam si vyskúšajú prvé perejky. Podaktorý sa opäť vykúpali, ale bola to najmä zábava.
Veríme, že podobné aktivity ešte budeme opakovať. Možno už v septembri.
Študáci, tešíme sa na Vás!!!

Upon, Ďuri, Dušan

Album fotiek - klikni na obrázok

Posledná úprava Pondelok, 04 September 2017 09:33
 
«ZačiatokDozadu1234567DopreduKoniec»

Stránka 3 z 7
 

Partneri

Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok